Prečo sú slovenské súdy nefunkčné a čo s tým.

Autor: Pavol Forgac | 15.6.2015 o 3:14 | Karma článku: 8,81 | Prečítané:  1229x

Okrem ľudí v justícií asi nikto nebude tvrdiť, že slovenské súdy fungujú efektívne a tak ako by si občania želali. Sú tri základné dôvody prečo nie. Tento článok tieto dôvody rozoberá a navrhuje čo by sa s tým dalo robiť.

1 – Na Slovensku sa nehrá podľa pravidiel

Pred pár dňami som si pustil jeden z mojich obľúbených filmov Snatch.  Keďže som momentálne v súdnom spore, hlavne s činiteľmi slovenských súdov, povšimol som si vetu, ktorej som pred tým nevenoval veľkú pozornosť.  Keď bratranec Avi z New Yorku telefonuje “Doug the head“ v Londýne a žiada ho o pomoc, ten mu odpovie: “What do you take me for, this is England.  We play by the rules!”  (Za čo ma máš, toto je Anglicko.  My hráme podľa pravidiel!)

Aj vďaka hraniu podľa pravidiel, to jest dodržiavaniu zákonov, sa Anglicko stalo a niekoľko storočí bolo svetovým impériom a angličtina je dnes svetovým jazykom.  Existuje neodškriepiteľná korelácia medzi prosperitou krajiny a tým ako sú jej obyvatelia navyknutý hrať podľa pravidiel.  Podvádzanie a korupcia môže byť dobrá pre jednotlivcov, ale nie pre národ ako celok.  Dá sa to vidieť porovnaním indexov prosperity a skorumpovanosti jednotlivých krajín, napr. tu alebo tu.

Má to jednoduchú logiku.  Keď sa idem pustiť do nejakej hry (napr. súdneho sporu ale najme podnikania) a naštudujem si pravidlá, očakávam predvídateľný výsledok.  Predvídateľnosť je pre podnikanie a podnikateľov veľmi dôležitá. Keď ale spravím ťah a protiťah je úplné iný, než čo hovoria pravidlá, druhý raz už do takej hry nepôjdem keď nemusím; radšej pôjdem hrať niekde inde, kde sa hrá podľa pravidiel.  Hrať zostanú len tí ktorým nezáleží že ich spoluhráči nebudú poctivo vyplatení a tí ktorí inú možnosť nemajú.

Na Slovensku, žiaľ, ešte stále prevláda mentalita z totalitných čias, že zákony (pravidlá hry) sú proti ľuďom a netreba sa nimi držať.  V demokratickej spoločnosti, kde zákony vytvárajú poslanci volení občanmi, to tak ale nie je (teda, aspoň by nemalo byť).  Úlohou demokraticky volených poslancov je vytvoriť zákony v prospech ľudí, takže keď ich vytvoria, ľudia by sa nimi mali držať.  Pred vstupom SR do EU Európska komisia navyše vyžadovala, aby zákony SR boli v súlade s európskymi štandardmi a stále to kontroluje .  Ako človek ktorý študoval zákony viacerých krajín (v USA a viacerých ich štátoch, čiastočne v Kanade , Švajčiarsku, Thajsku a v poslednej dobe na Slovensku) si dovolím povedať, že slovenské zákony, teda aspoň tie týkajúce sa občianskych práv a povinností, sú dnes všeobecne v prospech ľudí a ľudia by ich mali rešpektovať.

Najmä by ich však mali rešpektovať súdy a sudcovia, pretože keď ich nebudú rešpektovať oni, tak potom nikto.  Ako som však zistil za posledný rok, ani jeden z predstaviteľov súdnej moci s ktorými som mal do činenia nekonal ako predpisuje zákon.  Na zmenu je potrebná zmena v myslení, ktorej najmä staršia generácia, ľudia čo sú dnes na súdoch v riadiacich pozíciách, po desaťročiach strávených v doterajšom systéme už nie sú schopní.  Jediný spôsob, ako sa to dá zmeniť je, že budú vymenení novými mladšími šikovnými právnikmi (pokiaľ všetci takí zo Slovenska ešte nepoutekali alebo nepracujú pre Pentu).  Keďže podľa súčasného zákona sudcov nemožno odvolať  (ako je písané nižšie) a sudcami môžu byt až do 65 rokov, bude na to treba zmena zákona.   To, že predsedovia súdov vymenovaní ešte za totality sú v tej istej funkcii dodnes je ale definitívne proti občanom a zdravému rozumu.

2 – Sudcovia súčasné zákony neovládajú a ich zmyslu nerozumejú

Čiastočne sa to dá pochopiť tým, že zákony boli za posledných 20 rokov tak často novelizované, že na udržanie znalosti o tom, čo presne hovoria a mienia treba investovať úsilie a čas.  To sudcov ale nemôže ospravedlniť.  V Amerike sú zákony ďaleko komplikovanejšie; nielen že tam platia celo národné zákony prijaté kongresom USA, ale aj každý štát má svoje vlastné zákony vytvorené legislatívou daného štátu a okresy a mestá môžu mať ďalšie vlastné zákony.  Ponad všetky tieto legislatívne predpisy, v USA je povinnosťou súdov rešpektovať aj “common law” (všeobecné právo) vytvárané od 14. storočia súdmi v Anglicku a neskôr súdmi jednotlivých štátov alebo federálnymi súdmi USA.  Navyše, ako legislatívne predpisy tak “common law” medzi rôznymi štátmi sú niekedy v rozpore.  Vyznať sa v tom všetkom bolo do nástupu informačných technológii také zložité, že len vyzistiť ktorý zákon platí pre konkrétny prípad mohlo zabrať aj skúsenému právnikovi celé dni.  Vďaka počítačom a internetu je to dnes jednoduchšie, stále to ale vyžaduje dôsledný rešerš.

Americkí sudcovia si o zákone týkajúcom sa danej veci tiež musia spraviť rešerš, za nich to však robia poväčšine koncipienti a úradníci v ich kanceláriách.  Súd sa musí s účastníkmi konania zhodnúť aký zákon platí na daný prípad; ak sa nezhodnú následuje odvolanie a rozhoduje o tom odvolací súd.  No a ten, keď na danú vec nie je jasný precedens, môže vytvoriť svoj vlastný “zákon” alebo pravidlo ako sa na vec majú pozerať súdy v budúcnosti.

Porozumieť slovenským zákonom, aspoň tým tykajúcim sa občianskeho práva čo som čítal, je proti tomu malina.  Problém nie je, že zákon je nejasný alebo nezrozumiteľný, problém je v tom, že slovenskí sudcovia sa doposiaľ riadia skôr tým, čo ich o zákonoch učili pred XX rokmi na nejakej “prestížnej” slovenskej právnej škole než podľa toho, čo hovorí súčasný zákon.  Robiť rešerš a porozumieť zmyslu zákona ich na škole zjavne nenaučili.  “Opica robí čo opica vidí” a keď doposiaľ nevideli napr. že dedičstvo má byť počas dedičského konania súdom zabezpečené, aj keď to zákon jasne hovorí a je to úplné logické, tak to nerobia a budú sa obhajovať až totálne nezmyselnými tvrdeniami, že to nie je ich povinnosť.

Toto sa však dá zmeniť pomerne ľahko.  Piloti dopravných lietadiel musia prechádzať periodickým preskúšavaním, ktoré overuje a zlepšuje ich pilotné schopnosti.  Prečo to nevyžadovať aj od sudcov, ktorí tiež držia v rukách a rozhodujú o ľudských životoch?  Na zavedenie povinnosti preskúšavať sudcov každých pár rokov zo znalosti súčasných zákonov by stačila jednoduchá novela zákona o sudcoch.  Ktorý sudca neprejde, nech je vymenený.  Aj keď sudcom sa to určíte nebude páčiť, stavím sa že pokiaľ by také preskúšavanie bolo vykonávané objektívne nejakou renomovanou organizáciou (čo vylučuje slovenské právne školy), efektívnosť súdov by sa hneď zlepšila.

3 – Sudcovia sú kasta izolovaná od zodpovednosti voči občanom

Každé 4 roky volíme členov národnej rady a každých 5 rokov prezidenta, ktorí sú takto za svoje konanie občanmi aspoň ako tak postihnuteľní.  Sudcov však vymenúva prezident na návrh súdnej rady, bez časového obmedzenia. (§ 6 Zákona o sudcoch)  Ak prezident sudcu nevymenuje a kandidát sa obráti na Ústavný súd, ako sme videli v nedávnej minulosti, sudcovia tam to „napravia“.  Však ako by sme k tomu prišli aby niekto iný než sudcovia začal rozhodovať o tom, kto bude alebo nebude sudcom.  No a keď je sudca už raz vymenovaný, odvolaný môže byť taktiež len na návrh súdnej rady, a to iba za trestné činy alebo „čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu“. ( § 18 Zákona o sudcoch)  O tom, čo takým činom je, rozhoduje disciplinárny senát iných sudcov.

Toto je tak protekcionistický systém, že lepšie si to sudcovia už ani zariadiť nemohli.  Na výkon súdov a sudcov občania nemajú absolútne žiaden dosah.  Očakávali snáď poslanci, ktorí tento zákon schválili, že sudcovia sa budú navzájom odvolávať za nezákonné rozhodnutia a nefunkčnosť?  Povedal by som skôr, že politici chceli mať sudcov schopných robiť práve to a dlžiacich im za tento “sweet deal“.  Je to prakticky štát v štáte stále držiaci nad občanmi totalitnú moc, pretože keď sa sudcovia rozhodnú zákony  ignorovať a jednoducho tvrdiť, že zákon nehovorí to, čo hovorí (ako v mojom prípade), občan s tým môže iba veľmi ťažko niečo spraviť.  Aj keď podobné zákony možno fungujú v iných štátoch EU (neviem, európska komisia voči tomu ale zjavne nenamietala), na Slovensku, v kombinacii s problémami uvedenými v bodoch 1 a 2, takýto zákon nefunkčnosť súdov priam garantuje.

Sudcovia nesporne potrebujú pri svojom rozhodovaní nezávislosť a ochranu voči následkom za nepopulárne, ale správne rozhodnutia.   Táto ochrana ale nemôže ísť tak ďaleko aby sudcovia mohli zákon s ľahkosťou obchádzať a konať tak, ako sa hodí im a nie v prospech občanov.  Ako vytvoriť balans medzi ochranou sudcov a verejným záujmom, aby sudcovia túto ochranu nezneužívali, je zložitý problém aj v krajinách s dlhoročnou tradíciou demokracie.  V USA si v každom štáte zvolili svoju vlastnú metódu; v 39 štátoch sudcov volia občania, v niektorých z nich majú hybridný systém, kde niektorých sudcov vymenúvajú, iba v 11 štátoch sú všetci sudcovia vymenúvaní podľa rôznych pravidiel, ktoré ale skoro vždy obsahujú nejaké opatrenie na výmenu zlých sudcov.  Povačšine je to časovou limitáciou funkčného obdobia; iba veľmi málo amerických sudcov je vymenúvaných na doživotie (v podstate, iba určití federálni sudcovia).  Debata o tom, čo je najlepšie v Amerike stále pokračuje a systém sa stále vyvíja. Viď napr. tu.

Na Slovensku je systém vymenovávania sudcov na doživotie ale akoby vytesaný v skale, aj keď zjavne nefunguje v prospech občanov, ale len v prospech sudcov a rôznych osobných a politických záujmov.   Reči politikov o právnom štáte zostanú len prázdnymi kecmi pokial neschvália taký zákon, ktorý bude motivovať sudcov rozhodovať ako predpisuje zákon a penalizovať ich za nefunkčnosť.  Keďže máme predvolebný rok, je vhodný čas začať debatu na túto tému a pre strany kandidujúce do parlamentu ukázať čo chcú pre zlepšenie súdnictva a spravodlivosti na Slovensku urobiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?